5 mýtov o solárnych paneloch, ktoré už dávno neplatia nám prezradil Ing. Ondřej Žídek, Fund Manager, REDSIDE investiční společnost, a.s.
Ak sa má Európa postupne do tridsiatich rokov posunúť k uhlíkovej neutralite, musí zabrať predovšetkým v oblasti obnoviteľných zdrojov. To isté, možno dvojnásobne, platí o Českej republike. Vzhľadom k našim klimatickým a zemepisným podmienkam tu pripadajú do úvahy predovšetkým fotovoltaické elektrárne. Potenciál vodných je takmer vyčerpaný a lokalít pre využitie veternej energie veľa nie je. V Českej republike má však fotovoltaika tak trochu psiu hlavu. Politici stále živia u časti laickej verejnosti predstavu, že fotovoltaika je zlo, ktoré nesmieme dopustiť. Prenesme sa cez minulosť a pozrime sa objektívne na čísla a vývoj technológií v poslednej dobe. V minulom roku v Českej republike pribudlo 25,14 MW nových solárnych elektrární, čo je dvojnásobok oproti roku 2018. Napriek tomu sa so zvyškom Európy nemôžeme merať. Tá totiž vlani sprevádzkovala celkom 16700 MW nových solárnych elektrární. Pre porovnanie, aj v tradične “uhoľnom” Poľsku v roku 2019 pribudlo 800 MW nových solárnych panelov, teda tridsaťkrát viac ako u nás v Českej republike.
Omyl č. 1
Energiu z FVE panelov možno získavať len v lete Solárne panely vyrábajú energiu zo slnka, ale to neznamená, že keď je zima, nefungujú. Panely sú v prevádzke bez ohľadu na teplotu, naopak príliš vysoké teploty ich účinnosť paradoxne mierne znižujú. Pri nepriazni počasia je výroba energie pochopiteľne nižšia, ale prevádzka sa nezastavuje.
Omyl č. 2
Dodávky energie z FVE sú nestabilné S technologickým pokrokom sa postupne zvyšujú a zlacňujú možnosti akumulácie elektriny, tzn. jej skladovanie pre neskoršie využitie. Najvyššia spotreba domácností je typicky večer, kedy je tma. Elektrinu zo slnka vyrobenú cez deň možno vďaka batériám spotrebovávať postupne aj v noci. V niektorých projektoch investori navyše skúšajú kombinovať klasické fotovoltaické panely s agrivoltaikou (laicky povedané s kolmými panelmi). Tieto dva typy panelov majú najvyššiu účinnosť v rozdielnych denných dobách, pretože chytajú slnečné lúče v rozdielnych uhloch. Tým tak navzájom vykryjú miernu nestabilitu dodávok energie.
Omyl č.3
Obstaranie solárnych panelov je drahé Využitie obnoviteľných zdrojov so sebou nesie určité investičné náklady. Tie sa ale v posledných rokoch podarilo významne znížiť vďaka výskumu a vývoju. Fotovoltaické elektrárne teraz stoja len 20% toho, čo pred 10 rokmi.
Omyl č. 4
Fotovoltaické elektrárne nefungujú bez vysokých štátnych dotácií. Nemá zmysel do nich investovať Žiadna forma výroby energie sa bez štátnych, prípadne európskych, príspevkov nezaobíde. A to vrátane jadrových a uhoľných elektrární. Na tie navyše doplácame my všetci v cenách emisných kvót, ktoré sa nám premietajú do ceny bežnej elektriny. Tým, že investičné náklady na obstaranie FVE panelov neustále klesajú, je výroba solárnej energie efektívnejšie. Dokonca v Nemecku a Španielsku fungujú fotovoltaické elektrárne, ktoré dodávajú za cenu porovnateľnú s cenami na burze.
Omyl č. 5
Solárne panely zaberajú cennú poľnohospodársku pôdu FVE panely nemusia vždy stáť na poli. Dôkazom toho sú napríklad poľnohospodárske družstvá v Myjave, ktorú umožnili inštaláciu panelov na streche svojich hospodárskych budov. Má to hneď dve výhody. Panely nezaberajú kvalitnú ornicu, ktorá by mohla slúžiť k živočíšnej alebo rastlinnej výrobe. Navyše vytvárajú čistú a udržateľnú elektrickú energiu. Niektoré solárne elektrárne tiež využívajú už spomínané agrivoltaiky, ktoré umiestňujú na pole spolu s tieňomilnými rastlinami. V praxi to vyzerá tak, že panely vyrábajú elektrinu a ešte zatieňujú rastliny, ktoré by na priamom slnku ťažko prežili. Navyše mierne ochladzujú pôdu pod nimi, čo v čase zmeny klímy a sucha rastlinám prospieva.
